Tag Archives: Kritika dotácií

Investičné stimuly 2002-2016

Krátky prehľad investičných stimulov, udelených v rokoch 2002-2016.

Štát bude prispievať bohatým na nové autá

Môžeme Slováka, kupujúceho auto za 30 tisíc eur, nazvať bohatým?

Ak áno – je správne, aby štát prispieval na kúpu takéhoto automobilu?

Štát chce použiť 5 miliónov eur z Recyklačného fondu na dotácie vo výške 5 000 eur na kúpu elektromobilu. Podľa Živé.sk: “Ceny elektromobilov a plug-in hybridov však málokedy podliezajú cenovú hranicu 30 tisíc eur s DPH, väčšinou bývajú omnoho vyššie.”

Médiá prijali túto správu s nadšením. Štátne zásahy do hospodárstva sú skrátka považované za samozrejmé a správne – pre novinárov je to dávno vyriešená otázka.

Ak bude štát podporovať nejakú technológiu, bude to na úkor iných alternatív. Ako však môže štát dnes vedieť, ktorá z týchto alternatív je najlepšia? Bolo by lepšie, ak by tieto alternatívy mohli medzi sebou súťažiť. Dotáciami pre jednu technológiu bude štát motivovať podnikateľov, aby sa prestali venovať vývoju iných technológií.

M. Vlachynský z Iness o tejto téme v roku 2013 napísal:

“Vezmime si nasledovnú, viac ako reálnu situáciu. Stavebný robotník Adam z Medzilaboriec od roku 1987 jazdí do práce na svojej Škode 105MB, ktorá vytvára kvalitnejšiu dymovú clonu ako ruský torpédoborec. Deti má vyštudované, hypotéku splatenú a firma mu konečne trocha zvýšila plat. Tak sa rozhodne vymeniť embéčku za nové auto, povedzme rumunskej či francúzskej výroby. Jeho produkcia emisií sa napriek kúpe konvenčného auta rapídne znížila.

A teraz alternatívny scenár – Adam si nové auto nekúpil, pretože on a jeho zamestnávateľ museli zaplatiť vyššie dane. Tie dane pôjdu na dotáciu elektromobilu, ktorý sa rozhodol kúpiť bratislavský manažér Cyril. Cyril má rád svoje 12-válcové SUV a nemieni sa ho vzdať, potrebuje darček na dcérine 18. narodeniny. A keďže chcú ukázať, že im na planéte záleží, dohodli sa na elektromobile. Žiadne emisie sa neznížili, v rodine len pribudlo ďalšie auto.”

ČR minula stovky miliónov korún na propagáciu eurodotácií, povedomie verejnosti o nich sa však nezlepšilo

Svobodný monitor:

“Stát v Česku vynaložil stovky milionů korun na propagaci evropských fondů, projektů a operačních programů. Povědomí veřejnosti o pomoci z Evropské unie však nevzrostlo. O tomto svém zjištění informoval Nejvyšší kontrolní úřad (NKÚ).”

Agrodotácie škodia chudobným aj životnému prostrediu

“Dotované poľnohospodárstvo vo vyspelom svete je jednou z najväčších prekážok ekonomického rastu v rozvojovom svete. V roku 2002 priemyselné štáty v Organizácii pre ekonomickú spoluprácu a rozvoj (OECD) minuli celkom 300 miliárd dolárov na podporu cien plodín, platby za výrobu a iné poľnohospodárske programy. Tieto dotácie povzbudzujú nadprodukciu. Trhy sú zaplavené prebytkovými plodinami, predávanými za cenu nižšiu, ako náklady výroby, stláčajúc tak svetové ceny. Štáty s nedotovanými tovarmi sú prakticky vylúčené zo svetových trhov, ničiac tak ich lokálne ekonomiky. Poľnohospodárske dotácie navyše vedú k environmentálnej škode v bohatých aj chudobných národoch.” (Max Borders a H. Sterling Burnett: Farm Subsidies: Devastating the World’s Poor and the Environment)

 

 

Českých výrobcov bravčového mäsa ohrozujú nízke ceny

Českí výrobcovia bravčového mäsa chcú žiadať antimonopolný úrad o preskúmanie podozrenia z používania dumpingových cien zo strany ich zahraničnej konkurencie. Ak sa podozrenie potvrdí, chcú, aby konkurencii bol zakázaný dovoz bravčového do ČR. Zároveň žiadajú o zrušenie zákazu vývozu do Ruska.

Ich argumenty sú nasledovné:

1. Ak českí výrobcovia ukončia výrobu, vzrastie závislosť ČR na dovoze bravčového mäsa zo zahraničia.

2. Zároveň vzrastú ceny bravčového mäsa. Žiadajú a obhajujú isté zvýšenie cien prostredníctvom zákazu dovozu, pretože inak by mohlo dôjsť k nárastu cien… Používajú argument rastu cien vo svoj prospech a zároveň bojujú za rast cien.

3. Ak nízke ceny pretrvajú, môže chov klesnúť o 20 a aj viac percent, čím sa “môže české bravčové stať minulosťou”. Pokles chovu o 20 % je teda rovný poklesu o 100 %. Aspoň podľa predsedu zväzu chovateľov.

Zdá sa, že sa inšpirovali Frédéricom Bastiatom a jeho satirou Protekcionismus aneb tři konšelé z roku 1848. V nej sa traja parížski konšeli snažia presadiť zákaz dovozu výrobkov, ktoré sa sami chystajú vyrábať. Aj oni varujú pred závislosťou na dovoze: “Pomysleli jste vůbec někdy na neustále hrozící nebezpečí, že zahyneme zimou, jestliže se ve fantazii majitelů cizích lesů zrodí nápad nedovážet již dříví do Paříže? Zakažme tedy dovoz dříví. Tak zabráníme odčerpávání našich peněz, vytvoříme domácí dřevařský průmysl a najdeme pro naše dělníky nový zdroj práce a výdělků.”

“Budeme mnohem více než doposud monitorovat situaci dovozů a cen, zdali tam není skrytá podpora,” hovorí minister poľnohospodárstva ČR. Lenže aj českí výrobcovia dostávajú dotácie na chov prasiat, a tak by zahraniční výrobcovia mohli Česko obviňovať z nekalej konkurencie. Ak by obidve strany zrušili dotácie, a sústredili sa na výrobu toho, na čo majú lepšie podmienky ako v zahraničí, neboli by na tom obidve strany nakoniec lepšie? Výroba určitého tovaru predsa nemôže byť konečným cieľom.

Akýsi analytik im radí použiť reklamu v sociálnych sieťach. Z odpovedi predsedu zväzu vidno úplnú absenciu podnikateľského ducha: nie sú na to peniaze.

Ak aj jeho kolegovia v odvetví majú tochto podnikateľského ducha, ak aj ostatní svoje podnikanie vidia ako zápas s konkurenciou, na ktorý potrebujú pomoc štátu (pretože ten môže legálne použiť násilie, napr. môže zakázať dovoz a zákaz aj vynútiť), potom niet div, že krachujú. A ak naozaj sú takí pokrytci, ako to (neúmyselne) ukázali HN, potom žiadna škoda, ak skrachujú. Kým ostanú ceny nízke, získajú na tom ich bývalí zákazníci, a ak ceny vzrastú, bude to príležitosť pre nových podnikateľov – možno takých, ktorí sa nebudú spoliehať na štátnu pomoc, do ktorej kladú svoje nádeje súčasní výrobcovia – a to až s tak veľkou dôverou, že ani neuvažujú o inom riešení.

Parlament EÚ odhlasoval zrušenie podpory býčích zápasov

Európsky parlament v októbri 2015 odhlasoval zrušenie podpory španielskych býčích zápasov zo Spoločnej poľnohospodárskej politiky. Rozhodnutie musia zrejme potvrdiť aj ministri financií jednotlivých členov EÚ.

EÚ v rámci Spoločnej poľnohospodárskej politiky v súčasnosti poskytuje 129,6 milióna eur ročne na chov býkov pre býčie zápasy v Španielsku.

Negatívne ekonomické dôsledky štátnej investičnej podpory v súvislosti s investíciou automobilky Jaguar Land Rover

Novinári a rôzni ekonomickí analytici (nehovoriac o politikoch) vymenovávajú pozitívne dôsledky plánovanej investície automobilky Jaguar Land Rover v Nitre. Napríklad: vytvoria sa nové pracovné miesta nielen v samotnej automobilke, ale aj u dodávateľov; vzrastie HDP; výstavba a vybavenie závodu zvýši tržby niektorých výrobcov a obchodníkov.

Z potenciálnych negatív sa v článkoch uvádza zväčša iba zvýšenie závislosti slovenského hospodárstva na automobilovom priemysle, a výška štátnej podpory – údajne viac ako 300 miliónov eur (možno až 375 miliónov).

Pri tom všetkom sa zabúda na to, že nie všetky dôsledky určitej udalosti sú viditeľné na prvý pohľad. Slovami franúzskeho ekonóma z 19. storočia, Frédérica Bastiata:

“V ekonomickej sfére spôsobuje určitý čin alebo zvyk, určitá inštitúcia alebo určitý zákon nie iba jeden, ale celú sériu účinkov. Iba prvý z týchto účinkov je bezprostredný – zjavuje sa simultánne so svojou príčinou, je viditeľný. Ostatné účinky sa zjavujú len postupne, nie sú viditeľné. Máme šťastie, ak ich dokážeme predvídať.

Existuje iba jeden rozdiel medzi zlým a dobrým ekonómom: zlý sa pridržiava viditeľného účinku, zatiaľčo dobrý berie do úvahy ako účinok viditeľný, tak i tie účinky, ktoré je nutné predvídať.”

V našom prípade je viditeľným, bezprostredným účinkom napr. vytvorenie nových pracovných miest, či zvýšenie tržieb obchodníkov v Nitre. Aby sme mohli nájsť aj tie menej viditeľné dôsledky, museli by sme vedieť, akým spôsobom by bolo použitých tých 300 miliónov eur, ak by ich štát nedal (nesľúbil) firme Jaguar Land Rover. Napr. štát by túto sumu mohol dať iným firmám – a tie by vytvorili nové pracovné miesta v odlišnej kvalite a kvantite. Štát by tiež mohol o túto sumu znížiť dane – v tomto prípade by bolo ešte ťašie odhadnúť účinok na ekonomiku, keďže by bol rozptýlený medzi veľký počet ľudí a firiem. Možno by sa zvýšila spotreba domácností a tým aj tržby iných obchodníkov po celom Slovensku.

Všetky tieto menej viditeľné účinky sú veľmi ťažko vyčísliteľné. V prípade automobilky Jaguar Land Rover sú ekonomické dôsledky, naopak, pomerne ľahko vyjadriteľné, aspoň v niektorých prípadoch (ako napr. účinok na zamestnanosť). To je práve výhoda takýchto veľkých investičných stimulov. Výhoda politická, nie ekonomická.

 

Josef Tětek: Dotace jsou trojským koněm systému centrálního plánování

Dotace jsou trojským koněm systému centrálního plánování (Josef Tětek, svobodnymonitor.cz):

“Budou-li se dotační programy nadále prohlubovat, bude jejich kritice otevřeno čím dál méně myslí. A skutečnost, že se společnost řítí do další slepé uličky s hořkým koncem, bude pro příjemce dotací jen otravným brbláním věčných nespokojenců.”

EÚ zrušila kvóty na výrobu mlieka (Ad: I. Sladkovská: Mlieko môže prudko zlacnieť, začala sa mliečna revolúcia)

Európska únia zrušila kvóty na výrobu mlieka. Cena mlieka tak môže teoreticky klesnúť, čo je, samozrejme, dobré pre spotrebiteľov. Terajším slovenským výrobcom sa to však nepáči.

Ivana Sladkovská (Mlieko môže prudko zlacnieť, začala sa mliečna revolúcia, Aktuality.sk) cituje Štefana Vereša z firmy Agroban, s.r.o.: “Nadvýroba mlieka nás ako veľkovýrobcu môže poškodiť. Už teraz sú mliekárne insolventné a neplatia nám”.

Prečo by malo dôjsť k nadvýrobe? Pri doterajších kvótach boli dve možnosti: buď sa vyrábalo príliš málo mlieka a na trhu bol nedostatok, alebo kvóty nemali žiadny účinok. Zrušenie kvót teda buď odstráni nedostatok, alebo nebude mať žiadny účinok. Kvóty sa na Slovensku využívali asi na 80 %, v celej EÚ na 94 %.

Ak sú mliekárne insolventné a cena mlieka sa zníži, potom toto zníženie zlepší ich finančnú situáciu. Je možné, že finančná situácia Agrobanu sa zhorší, ale ich situácia nie je až taká zlá. V roku 2014 vykázali zisk 500 tisíc eur, a od vstupu do EÚ získali dotácie vo výške 8 298 000 eur, čiže 249 985 548 korún (zdroj: Farmsubsidy.org). Zdá sa mi nevhodné, aby sa na možné zníženie ceny mlieka pre spotrebiteľov sťažoval riaditeľ firmy, ktorá od daňových poplatníkov získala štvrť miliardy korún. To je dosť vysoká suma, a oni by chceli ešte ďalšiu pomoc na úkor ich zákazníkov v podobe umelého obmedzovania výroby a konkurencie.

Sladkovská ďalej tvrdí: “Čo môže potešiť naše peňaženky, je pre výrobcov mlieka pohromou. Sú ohrozené pracovné miesta.” Dopad zrušenia kvót nie je ešte známy, preto je predčasné hovoriť o pohrome pre výrobcov. Napokon, autorka sama neskôr v článku vysvetľuje, že zmeny vo výrobe mlieka nesúvisia so zrušením kvót, keďže tie ani neboli čerpané na 100 %.

Ďalej píše: “Odteraz môžu štáty nadojiť mlieka, koľko chcú a predávať ho tam, kde chcú. Podľa odborníkov spôsobí nadbytok suroviny na trhu pokles ceny mlieka.” Zrušenie kvóty, samozrejme, nepovedie k nekonečnému zvýšeniu produkcie mlieka. Ako už bolo povedané, kvóty buď spôsobovali nedostatok, alebo nemali žiadny účinok. Dá sa predpokladať, že ak spôsobovali nedostatok, výroba sa po zrušení kvót zvýši tak, aby sa tento nedostatok odstránil – nie viac, nie menej. Nie je v záujme výrobcov vyrábať čo najviac. Do úvahy musia vziať aj cenu a možnosť odbytu produkcie.

Prezident Potravinárskej komory Slovenska Daniel Poturnay vidí situáciu ešte čiernejšie ako riaditeľ Agrobanu. Podľa neho zníženie ceny nie je dobré ani pre spotrebiteľov, lebo bude mať negatívny vplyv na kúpyschopnosť a zamestnanosť. Na prvý pohľad nelogické tvrdenie – nižšia cena predsa zvýši kúpyschopnosť spotrebiteľa. Ale Poturnay mal asi na mysli kúpyschopnosť tých spotrebiteľov, ktorí údajne majú prísť o prácu. Potom však nie je pravda, že zníženie ceny nie je dobré pre spotrebiteľov. Musíme teda ostať pri tom, že zníženie cien bude negatívom len pre niektorých terajších výrobcov a ich zamestnancov.

Skúsme sa na to pozrieť z opačného pohľadu. Predstavme si, že kvóty nikdy neexistovali. Súhlasil by vtedy Poturnay s tvrdením, že zavedenie kvót a následné zvýšenie cien je dobré pre spotrebiteľov? Nech sa opýta mamy s malými deťmi na jej názor.

V tom, že niekto stratí prácu, nemôžeme vidieť tragédiu. Ak by to bola tragédia, nebolo by oprávnené žiadať kvóty, dotácie a všemožnú ochranu pred konkurenciou aj v iných odvetviach? Prečo nežiadať o kvóty na výrobu áut, mobilov, chleba, zemiakov, topánok, atď? Potreby sa menia, preto je nutné umožniť aj zmenu výroby, aby sa novým potrebám prispôsobila. Ak by ochrana pred zahraničnou konkurenciou pomáhala životnej úrovni, potom by Severná Kórea musela byť najbohatším štátom sveta. Životná úroveň sa nezvyšuje zabezpečením nemennosti hospodárstva, tým sa práve znižuje. Zvyšuje sa zlepšovaním využívania prostriedkov, ktoré sú k dispozícii, teda zvyšovaním produktivity práce, znižovaním nákladov, neustálym prispôsobovaním sa zmenám. Nie je to ľahké, obzvlášť pre firmy, ktoré sú zvyknuté na dotovanie strát pomocou dotácií.

Poturnay ďalej hovorí, že spotrebitelia nepotrebujú nižšie ceny, ale vyššie mzdy. Vyššie mzdy, pri inak nezmenených podmienkach, by samozrejme zvýšili ceny. Teda ak by sa iba zvýšili mzdy, a neznížili by sa náklady výroby, nezvýšila by sa produktivita, atď., ceny by vzrástli a zvýšenie miezd by tak malo len krátkodobý pozitívny účinok a to iba pre ľudí, ktorým by sa mzda zvýšila. Na druhej strane, zníženie cien pomôže všetkým spotrebiteľom, ich kúpyschopnosť sa zvýši a tak sa toto zníženie cien prejaví aj na zvýšení dopytu po iných výrobkoch, čím sa vytvoria nové pracovné príležitosti. Zníženie cien negatívne pôsobí iba na neefektívne firmy a ich zamestnancov. Z dlhodobého hľadiska je však žiaduce a prirodzené, že sa výroba a zamestnanosť prispôsobuje meniacim sa potrebám. Je dobré, ak sú neefektívne firmy, ktorých život závisí od dotácií, nahradené novými, ktoré dokážu existovať z toho, čo im dobrovoľne dajú ich zákazníci.

Hovoriť o zrušení kvót iba z pohľadu určitých výrobcov mlieka je zavádzajúce. Treba aj v tomto prípade pamätať na základné pravidlo ekonómie.

Najväčším príjemcom agrodotácií za 2012-2013 bola firma s 30 zamestnancami, vyrábajúca repkový olej pre biopalivá

Najväčším slovenským príjemcom dotácií zo Spoločnej poľnohospodárskej politiky Európskej únie1) za finančný rok 2012 a 20132) bola firma Poľnoservis, a.s., Leopoldov. V rámci Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV) získala dotácie vo výške 4 720 475 eur (142 miliónov Sk)3).

Podľa firemnej stránky a.s. Poľnoservis sa zaoberá “výrobou repkového oleja, pričom plánovaný ročný objem produkcie je 70 000 ton ročne. Olej vyrobený v a.s. Poľnoservis sa bude používať predovšetkým na výrobu metylesteru repky olejnej (MERO), ktorý sa ďalej využíva pri výrobe biopalív.” Zamestnávajú 30 ľudí.4)

Najväčší príjemcovia dotácií za finančné roky 2012 a 2013:5)

Polnoservis, a.s., Leopoldov – 4 720 475 eur
LESY Slovenskej republiky, statny podnik, Banska Bystrica – 4 552 240 eur
Polnohospodarske druzstvo Poriadie, Myjava – 4 337 850 eur
BOS-POR AGRO s.r.o., Ivanka pri Dunaji – 4 168 111 eur
Dan-Slovakia Agrar, a.s., Velky Meder – 3 928 226 eur
AGROK, spol. s r.o., Topolcianky – 3 922 460 eur
AGROSEV, spol. s r.o., Detva – 3 888 316 eur
AGRORIS, s.r.o., Rimavska Sobota – 3 871 782 eur
CHATEAU MODRA, a.s., Modra – 3 530 707 eur

Oprava 21. 3. 2015: Článok pôvodne nesprávne uviedol, že Poľnoservis vyrába biopalivá. Firma sa v skutočnosti (podľa ich stránky) zaoberá výrobou repkového oleja, ktorý sa ďalej spracováva pre výrobu biopalív.

Poznámky:

1) Nerátajúc Pôdohospodársku platobnú agentúru. Spoločná poľnohospodárska politika má dva fondy, Európsky poľnohospodársky záručný fond (EPZF) a Európsky poľnohospodársky fond pre rozvoj vidieka (EPFRV).

2) Obdobie od 16.10. 2011 do 15.10.2012, resp. od 16.10.2012 do 15.10.2013.

3) Zdroj: Pôdohospodárska platobná agentúra, www.apa.sk.

4) Podľa: http://www.polnoservis.sk/sk/

5) Viď pozn. č. 3.

Štát chce minúť 213 miliónov eur na vybudovanie optických sietí pre “odľahlejšie obce”

Prístup k internetu považuje vláda za jeden z najefektívnejších nástrojov na podporu konkurencieschopnosti Slovenska. Podľa denníka Sme:

„Internet nadobudol pre sociálny a ekonomický rozvoj spoločnosti rovnakú dôležitosť ako cesty, železnice či distribučné siete na dodávku plynu, vody a elektrickej energie,“ napísala hovorkyňa Úradu vlády Beatrice Hudáková.

Úrad preto vo februári vypísal súťaž na „realizáciu optických sietí“. Zákazka za 213 miliónov eur prevažne z eurofondov by mala do roku 2018 priviesť internet do 667 odľahlejších obcí.

Detaily zákazky sú k dispozícii na stránke Úradu pre verejné obstarávanie. Rámcová dohoda bola uzatvorená s piatimi účastníkmi obstarávania, a obsahuje aj zoznam “bielych miest” – 729 obcí, ktoré v roku 2011 (3 roky staré údaje!) boli bez internetu. Tieto obce majú 306 tisíc obyvateľov.

Štát chce umožniť každému z týchto 306 tisíc obyvateľov prístup na internet cez optickú sieť. To znamená náklady 696 eur na jedného občana, vrátane kojencov, batoliat, starcov, stareniek, a principiálnych odporcov používania internetu. V skutočnosti budú zrejme vyššie, keďže môžeme predpokladať, že niektoré z obcí, uvedených v rámcovej zmluve, medzitým boli pripojené zo súkromných prostriedkov.

Je otázne, v akej miere internet pomôže sociálnemu rozvoju týchto obcí. Je to iba názor vlády, že v tomto smere pomôže. Pochybovať môžeme aj o vhodnosti zvoleného technického riešenia.

Býčie zápasy: financované Spoločnou poľnohospodárskou politikou

Európska únia v rámci Spoločnej poľnohospodárskej politiky poskytuje 129,6 milióna eur ročne na chov býkov pre býčie zápasy v Španielsku (odhad podľa štúdie Toros & Taxes – Subsidies in Spain and the EU for Bullfighting and Bull Rearing [PDF]). Španielska vláda prispieva čiastkou 571 milióna eur ročne.

Ako bojovať proti korupcii

Dnešní stát – u nás i jinde v Evropě – vlastní, řídí, reguluje, povoluje nebo zakazuje, dotuje, subvencuje, „grantuje“ a to všechno je zdrojem lobbistického hledání výhod a zvláštních přístupů k politikům a jejich úředníkům, to všechno je ideálním podhoubím pro vznik korupce. Bojovat s ní se dá jedině zmenšováním role státu (a všech jeho odnoží). (Václav Klaus)

Eurofondy sa rozkrádajú a používajú na druhoradé aktivity

“Eurofondy sa okrem všadeprítomného rozkrádania používajú na financovanie druhoradých aktivít, často hlúpych, zbytočných a predražených,“ povedal Dušan Sloboda (Konzervatívny inštitút) v rozhovore pre Bratislavský kuriér.

Dobrá alebo zlá správa? Neminuté eurofondy z rokov 2011 a 2012 “neprepadnú”

Slovenská republika bude môcť čerpať neminuté eurofondy z rokov 2011 a 2012 o rok dlhšie, na základe výnimky, schválenej Európskym parlamentom.

Z článku Ivana Kuhna Nekonečné slávnosti čerpania (Konzervatívny inštitút, 5. 10. 2013):

“A keď už sme pri eurospeaku, zaklínacím slovom je čerpanie. Týmto slovom sú fascinované aj slovenské médiá. Vyčerpáme, nevyčerpáme? Podarí sa vyčerpať eurofondy na 100 percent? Alebo iba na 99 percent? Pri týchto debatách si vždy predstavujem živiteľa rodiny, ako v deň výplaty príde v neskorých večerných hodinách z krčmy a radostne svojej manželke oznámi, že vyčerpal mesačnú výplatu na 90 percent. Iba na 90 percent?

Ešteže na vyčerpanie zvyšných 10 percent ostáva ďalších x dní do výplaty. Bol by hriech, keby „prepadli“. Lebo z pohľadu väčšiny parlamentných strán, väčšiny starostov a primátorov a zrejme aj väčšiny obyvateľov Slovenska, hriech nie je peniaze rozflákať na nezmysly, hriech je nečerpať.”

Pozri tiež článok Ekonomického zápisníka Eurofondová propaganda: Čerpajme, lebo nečerpať je chyba!