Tag Archives: Kritika dotácií

Investičné stimuly 2002-2016

Krátky prehľad investičných stimulov, udelených v rokoch 2002-2016.

Reklamy

Štát bude prispievať bohatým na nové autá

Môžeme Slováka, kupujúceho auto za 30 tisíc eur, nazvať bohatým?

Ak áno – je správne, aby štát prispieval na kúpu takéhoto automobilu?

Štát chce použiť 5 miliónov eur z Recyklačného fondu na dotácie vo výške 5 000 eur na kúpu elektromobilu. Podľa Živé.sk: “Ceny elektromobilov a plug-in hybridov však málokedy podliezajú cenovú hranicu 30 tisíc eur s DPH, väčšinou bývajú omnoho vyššie.”

Médiá prijali túto správu s nadšením. Štátne zásahy do hospodárstva sú skrátka považované za samozrejmé a správne – pre novinárov je to dávno vyriešená otázka.

Ak bude štát podporovať nejakú technológiu, bude to na úkor iných alternatív. Ako však môže štát dnes vedieť, ktorá z týchto alternatív je najlepšia? Bolo by lepšie, ak by tieto alternatívy mohli medzi sebou súťažiť. Dotáciami pre jednu technológiu bude štát motivovať podnikateľov, aby sa prestali venovať vývoju iných technológií.

M. Vlachynský z Iness o tejto téme v roku 2013 napísal:

“Vezmime si nasledovnú, viac ako reálnu situáciu. Stavebný robotník Adam z Medzilaboriec od roku 1987 jazdí do práce na svojej Škode 105MB, ktorá vytvára kvalitnejšiu dymovú clonu ako ruský torpédoborec. Deti má vyštudované, hypotéku splatenú a firma mu konečne trocha zvýšila plat. Tak sa rozhodne vymeniť embéčku za nové auto, povedzme rumunskej či francúzskej výroby. Jeho produkcia emisií sa napriek kúpe konvenčného auta rapídne znížila.

A teraz alternatívny scenár – Adam si nové auto nekúpil, pretože on a jeho zamestnávateľ museli zaplatiť vyššie dane. Tie dane pôjdu na dotáciu elektromobilu, ktorý sa rozhodol kúpiť bratislavský manažér Cyril. Cyril má rád svoje 12-válcové SUV a nemieni sa ho vzdať, potrebuje darček na dcérine 18. narodeniny. A keďže chcú ukázať, že im na planéte záleží, dohodli sa na elektromobile. Žiadne emisie sa neznížili, v rodine len pribudlo ďalšie auto.”

ČR minula stovky miliónov korún na propagáciu eurodotácií, povedomie verejnosti o nich sa však nezlepšilo

Svobodný monitor:

“Stát v Česku vynaložil stovky milionů korun na propagaci evropských fondů, projektů a operačních programů. Povědomí veřejnosti o pomoci z Evropské unie však nevzrostlo. O tomto svém zjištění informoval Nejvyšší kontrolní úřad (NKÚ).”

Agrodotácie škodia chudobným aj životnému prostrediu

“Dotované poľnohospodárstvo vo vyspelom svete je jednou z najväčších prekážok ekonomického rastu v rozvojovom svete. V roku 2002 priemyselné štáty v Organizácii pre ekonomickú spoluprácu a rozvoj (OECD) minuli celkom 300 miliárd dolárov na podporu cien plodín, platby za výrobu a iné poľnohospodárske programy. Tieto dotácie povzbudzujú nadprodukciu. Trhy sú zaplavené prebytkovými plodinami, predávanými za cenu nižšiu, ako náklady výroby, stláčajúc tak svetové ceny. Štáty s nedotovanými tovarmi sú prakticky vylúčené zo svetových trhov, ničiac tak ich lokálne ekonomiky. Poľnohospodárske dotácie navyše vedú k environmentálnej škode v bohatých aj chudobných národoch.” (Max Borders a H. Sterling Burnett: Farm Subsidies: Devastating the World’s Poor and the Environment)

 

 

Českých výrobcov bravčového mäsa ohrozujú nízke ceny

Českí výrobcovia bravčového mäsa chcú žiadať antimonopolný úrad o preskúmanie podozrenia z používania dumpingových cien zo strany ich zahraničnej konkurencie. Ak sa podozrenie potvrdí, chcú, aby konkurencii bol zakázaný dovoz bravčového do ČR. Zároveň žiadajú o zrušenie zákazu vývozu do Ruska.

Ich argumenty sú nasledovné:

1. Ak českí výrobcovia ukončia výrobu, vzrastie závislosť ČR na dovoze bravčového mäsa zo zahraničia.

2. Zároveň vzrastú ceny bravčového mäsa. Žiadajú a obhajujú isté zvýšenie cien prostredníctvom zákazu dovozu, pretože inak by mohlo dôjsť k nárastu cien… Používajú argument rastu cien vo svoj prospech a zároveň bojujú za rast cien.

3. Ak nízke ceny pretrvajú, môže chov klesnúť o 20 a aj viac percent, čím sa “môže české bravčové stať minulosťou”. Pokles chovu o 20 % je teda rovný poklesu o 100 %. Aspoň podľa predsedu zväzu chovateľov.

Zdá sa, že sa inšpirovali Frédéricom Bastiatom a jeho satirou Protekcionismus aneb tři konšelé z roku 1848. V nej sa traja parížski konšeli snažia presadiť zákaz dovozu výrobkov, ktoré sa sami chystajú vyrábať. Aj oni varujú pred závislosťou na dovoze: “Pomysleli jste vůbec někdy na neustále hrozící nebezpečí, že zahyneme zimou, jestliže se ve fantazii majitelů cizích lesů zrodí nápad nedovážet již dříví do Paříže? Zakažme tedy dovoz dříví. Tak zabráníme odčerpávání našich peněz, vytvoříme domácí dřevařský průmysl a najdeme pro naše dělníky nový zdroj práce a výdělků.”

“Budeme mnohem více než doposud monitorovat situaci dovozů a cen, zdali tam není skrytá podpora,” hovorí minister poľnohospodárstva ČR. Lenže aj českí výrobcovia dostávajú dotácie na chov prasiat, a tak by zahraniční výrobcovia mohli Česko obviňovať z nekalej konkurencie. Ak by obidve strany zrušili dotácie, a sústredili sa na výrobu toho, na čo majú lepšie podmienky ako v zahraničí, neboli by na tom obidve strany nakoniec lepšie? Výroba určitého tovaru predsa nemôže byť konečným cieľom.

Akýsi analytik im radí použiť reklamu v sociálnych sieťach. Z odpovedi predsedu zväzu vidno úplnú absenciu podnikateľského ducha: nie sú na to peniaze.

Ak aj jeho kolegovia v odvetví majú tochto podnikateľského ducha, ak aj ostatní svoje podnikanie vidia ako zápas s konkurenciou, na ktorý potrebujú pomoc štátu (pretože ten môže legálne použiť násilie, napr. môže zakázať dovoz a zákaz aj vynútiť), potom niet div, že krachujú. A ak naozaj sú takí pokrytci, ako to (neúmyselne) ukázali HN, potom žiadna škoda, ak skrachujú. Kým ostanú ceny nízke, získajú na tom ich bývalí zákazníci, a ak ceny vzrastú, bude to príležitosť pre nových podnikateľov – možno takých, ktorí sa nebudú spoliehať na štátnu pomoc, do ktorej kladú svoje nádeje súčasní výrobcovia – a to až s tak veľkou dôverou, že ani neuvažujú o inom riešení.

Parlament EÚ odhlasoval zrušenie podpory býčích zápasov

Európsky parlament v októbri 2015 odhlasoval zrušenie podpory španielskych býčích zápasov zo Spoločnej poľnohospodárskej politiky. Rozhodnutie musia zrejme potvrdiť aj ministri financií jednotlivých členov EÚ.

EÚ v rámci Spoločnej poľnohospodárskej politiky v súčasnosti poskytuje 129,6 milióna eur ročne na chov býkov pre býčie zápasy v Španielsku.

Negatívne ekonomické dôsledky štátnej investičnej podpory v súvislosti s investíciou automobilky Jaguar Land Rover

Novinári a rôzni ekonomickí analytici (nehovoriac o politikoch) vymenovávajú pozitívne dôsledky plánovanej investície automobilky Jaguar Land Rover v Nitre. Napríklad: vytvoria sa nové pracovné miesta nielen v samotnej automobilke, ale aj u dodávateľov; vzrastie HDP; výstavba a vybavenie závodu zvýši tržby niektorých výrobcov a obchodníkov.

Z potenciálnych negatív sa v článkoch uvádza zväčša iba zvýšenie závislosti slovenského hospodárstva na automobilovom priemysle, a výška štátnej podpory – údajne viac ako 300 miliónov eur (možno až 375 miliónov).

Pri tom všetkom sa zabúda na to, že nie všetky dôsledky určitej udalosti sú viditeľné na prvý pohľad. Slovami franúzskeho ekonóma z 19. storočia, Frédérica Bastiata:

“V ekonomickej sfére spôsobuje určitý čin alebo zvyk, určitá inštitúcia alebo určitý zákon nie iba jeden, ale celú sériu účinkov. Iba prvý z týchto účinkov je bezprostredný – zjavuje sa simultánne so svojou príčinou, je viditeľný. Ostatné účinky sa zjavujú len postupne, nie sú viditeľné. Máme šťastie, ak ich dokážeme predvídať.

Existuje iba jeden rozdiel medzi zlým a dobrým ekonómom: zlý sa pridržiava viditeľného účinku, zatiaľčo dobrý berie do úvahy ako účinok viditeľný, tak i tie účinky, ktoré je nutné predvídať.”

V našom prípade je viditeľným, bezprostredným účinkom napr. vytvorenie nových pracovných miest, či zvýšenie tržieb obchodníkov v Nitre. Aby sme mohli nájsť aj tie menej viditeľné dôsledky, museli by sme vedieť, akým spôsobom by bolo použitých tých 300 miliónov eur, ak by ich štát nedal (nesľúbil) firme Jaguar Land Rover. Napr. štát by túto sumu mohol dať iným firmám – a tie by vytvorili nové pracovné miesta v odlišnej kvalite a kvantite. Štát by tiež mohol o túto sumu znížiť dane – v tomto prípade by bolo ešte ťašie odhadnúť účinok na ekonomiku, keďže by bol rozptýlený medzi veľký počet ľudí a firiem. Možno by sa zvýšila spotreba domácností a tým aj tržby iných obchodníkov po celom Slovensku.

Všetky tieto menej viditeľné účinky sú veľmi ťažko vyčísliteľné. V prípade automobilky Jaguar Land Rover sú ekonomické dôsledky, naopak, pomerne ľahko vyjadriteľné, aspoň v niektorých prípadoch (ako napr. účinok na zamestnanosť). To je práve výhoda takýchto veľkých investičných stimulov. Výhoda politická, nie ekonomická.