Tag Archives: Zákon dopytu

Poznámky k závislosti medzi cenami palív a ropy (ad: Praktiky slovenských čerpacích staníc)

Richard Dedek (Praktiky slovenských čerpacích staníc) nechápe, prečo sú ceny benzínu v Rakúsku nižšie ako u nás, hoci mzdy sú tam oveľa vyššie, a pýta si od čitateľov nápady na vysvetlenie tejto záhady.

Dovolím si ponúknuť jedno vysvetlenie. Možno sa niekomu bude zdať triviálne. Tým skôr, že sám Dedek v podstate nepriamo a azda nevedome naznačuje odpoveď: v Rakúsku je vyššia životná úroveň. V Rakúsku sú vyššie mzdy – pričom rozdiel v reálnych mzdách je ešte väčší ako pri porovnaní nominálnych miezd.

Dedek žasne nad tým, že benzín stojí v Rakúsku menej. Nad výškou ich miezd nežasne (aspoň v tomto článku nič také nehovorí). Predpokladám teda, že by sa mu zdalo normálne, ak by cena benzínu v Rakúsku bola rovnaká ako u nás. Ale predsa aj vtedy by bol pre nich dostupnejší vďaka vyšším mzdám. Ak by mali rovnakú alebo o niečo vyššiu cenu benzínu a o niečo vyššie platy ako teraz, bolo by to to isté – iba ten úžas Slováka by sa možno stratil.

Inak podstatou Dedekovho článku Praktiky slovenských čerpacích staníc je úvaha nad zmenami ceny palív na čerpacích staniciach. Ak cena ropy vzrastie, hovorí Dedek, ceny palív tiež vzrastú, v plnej miere pokrývajúc zdraženie. Ak ropa zlacnie, ceny palív sa znížia oneskorene a nie adekvátne zníženiu nákladov na výrobu. “Veď predsa motoristi musia zaplatiť zvýšenú cenu ropy – o tom, že majú profitovať aj zo zníženej ceny ropy, však už nehovoria.”

Neviem, na základe akej úvahy autor tvrdí, že motorista “má” profitovať z nižšej ceny ropy. Benzín či nafta na čerpacej stanici je majetkom majiteľa tejto stanice, a tento má právo ponúkať svoj majetok na predaj za ľubovoľnú cenu. Motorista nie je prinútený kúpiť – môže sa slobodne rozhodnúť, či cenu akceptuje. Ak je cena pre neho príliš vysoká, nedeje sa mu žiadna krivda.

Motorista sa pri kúpe nerozhoduje na základe ceny ropy. Náklady na výrobu paliva pri jeho rozhodovaní nehrajú rolu. Veď tieto náklady v skutočnosti bežný motorista vôbec nepozná, a to nehovorím o cene ropy, ktorá je len jednou časťou výrobných nákladov.

Dedek akoby predpokladal, že motorista akceptuje vyššiu cenu preto, lebo mu čerpacia stanica vysvetlila príčinu vyššej ceny a on toto vysvetlenie považuje za správne. Ak je to tak, prečo je motorista taký nedômyselný a tú istú cenu akceptuje aj pri znížení cien ropy? Odpoveď je jednoduchá: cenu ropy jednoducho neberie do úvahy – ani pri jej zlacnení, ani pri jej zdražení.

Dedek sa ďalej pýta, prečo zmena cien palív u nás nefunguje tak ako v Nemecku, kde sa podľa jeho slov mení počas týždňa a aj počas dňa. Na začiatku týždňa (keď je dopyt v rámci týždňa najvyšší) je cena vyššia, v čase dopravnej špičky (keď je denný dopyt najvyšší) je cena vyššia. Tu by si mohol Dedek uvedomiť súvislosť medzi dopytom a cenou, konkrétne: nárast dopytu spôsobuje nárast ceny. Prečo sa ale na Slovensku ceny nemenia častejšie? Možno jeden z dôvodov je mentalita slovenského zákazníka. Viete si predstaviť to pohoršenie zákazníkov, ak by videli, že cena je vyššia v čase dopravnej špičky? Veľa ľudí si myslí, že cena má byť priamo úmerná nákladom, inak ju považujú za nespravodlivú. Cena zjavne upravovaná podľa dopytu by tak mnohých pohoršovala viac, ako ono “oneskorené” zníženie ceny palív pri znížení ceny ropy.

Dedek obhajuje častejšie úpravy cien palív aj preto, lebo ceny ropy sa menia denne, čo je údajne rozdiel napr. v porovnaní s cenou chleba. Avšak cena obilia sa tiež mení denne. Príčina relatívnej stálosti ceny chleba bude inde – pravdepodobne v tom, že chlieb má viac ľahko dostupných substitútov. Napr. ak vzrastie cena chleba, ľudia môžu namiesto toho kupovať viac koláčov… Spaľovací motor je menej prispôsobivý ako žalúdok.

Dúfam, že tieto poznámky pomôžu Dedekovi znížiť jeho (zdanlivú?) zmätenosť v otázke cien pohonných hmôt.

Zákon dopytu – vysvetlenie pojmov. Ad: Peter Uhrin: Celkový dopyt po zlate klesal spolu s jeho cenou

V článku Celkový dopyt po zlate klesal spolu s jeho cenou autor v závere píše:

“1. Slabý dopyt by mal prirodzene tlačiť cenu nižšie.

2. Výrazne nižšia cena, než na akú sme zvyknutý [sic] (1550-1800 USD za uncu) za posledné obdobie by však mala podnecovať rast dopytu, avšak je možné, že toto sa neudeje, …”

Teda podľa autora: čím nižší dopyt, tým nižšia cena; čím nižšia cena, tým vyšší dopyt.

Autor však na tomto mieste použil slovo “dopyt” v dvoch rôznych významoch.

Správne by malo byť: čím nižší dopyt, tým nižšia cena; čím nižšia cena, tým vyššie dopytované množstvo.

Dopyt “vyjadruje vzájomnú závislosť medzi množstvom požadovaných statkov a služieb a ich cenou” (Ján Lisý a kol.: Ekonómia v novej ekonomike. 2. vydanie, str. 89). Je to teda vzťah, funkcia. Zmena dopytu po produkte (zmena vzťahu medzi požadovaným množstvom a cenou) je nezávislá na cene tohto produktu. Dopyt sa znázorňuje ako krivka, aj keď v skutočnosti to nie je spojitá funkcia. Predstavuje množstvá, aké je kupujúci ochotný kúpiť pri určitých cenách. Napr. pri cene 5 eur kúpi 10 kusov, pri cene 8 eur kúpi 7 kusov, pri cene 10 eur 4 kusy.

Pojem zmena dopytu znamená posun krivky dopytu. Ak sa dopyt kupujúceho z nášho príkladu zníži, nový dopyt môže byť napr. takýto: pri cene 5 eur kupujúci kúpi 9 kusov, pri cene 8 eur 5 kusov, pri cene 10 eur 2 kusy. Dopyt nezávisí na aktuálnej cene dopytovaného produktu; ovplyvňujú ho iné faktory (napr. zmena preferencií kupujúceho, alebo cena iných produktov: ak sa zníži cena automobilov, môže sa zvýšiť dopyt po benzíne – nezávisle na cene benzínu).

Dopytované (požadované) množstvo je množstvo daného produktu, ktoré je kupujúci ochotný kúpiť pri určitej cene tohto produktu. V našom príklade (po poklese dopytu) je dopytované množstvo pri cene 5 eur 9 kusov, pri cene 8 eur 5 kusov.

V prípade zlata teda môže napr. dochádzať k poklesu dopytu kvôli tomu, že investori začínajú dávať prednosť iným komoditám (hovorím to iba ako príklad; neviem, aký je skutočný vývoj). Investori teda znižujú svoj dopyt, čiže pri danej aktuálnej cene kúpia menej, než koľko by pri tej istej cene kúpili v minulosti. Podľa zákona dopytu a ponuky tento pokles dopytu spôsobí pokles ceny zlata.

Na druhej strane, nižšia cena zlata spôsobí nárast dopytovaného množstva v rámci daného dopytu. To však nemá vplyv na cenu zlata, ani na dopyt.

Zmena dopytu sa v grafickom znázornení prejaví posunom krivky dopytu. Zmena dopytovaného množstva sa prejaví posunom po krivke dopytu.

Zmena ceny daného produktu spôsobuje posun po krivke dopytu, t.j. zmenu požadovaného množstva. Zmena ostatných faktorov (preferencií, očakávaní, cien iných produktov) spôsobuje posun krivky dopytu, t.j. zmenu dopytu.

To isté v grafickej podobe, vysvetlené možno zrozumiteľnejším spôsobom, a na inom príklade: Zdanlivý paradox cien benzínu (lekcia mikroekonómie).