Tag Archives: Ponuka a dopyt

Poznámky k závislosti medzi cenami palív a ropy (ad: Praktiky slovenských čerpacích staníc)

Richard Dedek (Praktiky slovenských čerpacích staníc) nechápe, prečo sú ceny benzínu v Rakúsku nižšie ako u nás, hoci mzdy sú tam oveľa vyššie, a pýta si od čitateľov nápady na vysvetlenie tejto záhady.

Dovolím si ponúknuť jedno vysvetlenie. Možno sa niekomu bude zdať triviálne. Tým skôr, že sám Dedek v podstate nepriamo a azda nevedome naznačuje odpoveď: v Rakúsku je vyššia životná úroveň. V Rakúsku sú vyššie mzdy – pričom rozdiel v reálnych mzdách je ešte väčší ako pri porovnaní nominálnych miezd.

Dedek žasne nad tým, že benzín stojí v Rakúsku menej. Nad výškou ich miezd nežasne (aspoň v tomto článku nič také nehovorí). Predpokladám teda, že by sa mu zdalo normálne, ak by cena benzínu v Rakúsku bola rovnaká ako u nás. Ale predsa aj vtedy by bol pre nich dostupnejší vďaka vyšším mzdám. Ak by mali rovnakú alebo o niečo vyššiu cenu benzínu a o niečo vyššie platy ako teraz, bolo by to to isté – iba ten úžas Slováka by sa možno stratil.

Inak podstatou Dedekovho článku Praktiky slovenských čerpacích staníc je úvaha nad zmenami ceny palív na čerpacích staniciach. Ak cena ropy vzrastie, hovorí Dedek, ceny palív tiež vzrastú, v plnej miere pokrývajúc zdraženie. Ak ropa zlacnie, ceny palív sa znížia oneskorene a nie adekvátne zníženiu nákladov na výrobu. “Veď predsa motoristi musia zaplatiť zvýšenú cenu ropy – o tom, že majú profitovať aj zo zníženej ceny ropy, však už nehovoria.”

Neviem, na základe akej úvahy autor tvrdí, že motorista “má” profitovať z nižšej ceny ropy. Benzín či nafta na čerpacej stanici je majetkom majiteľa tejto stanice, a tento má právo ponúkať svoj majetok na predaj za ľubovoľnú cenu. Motorista nie je prinútený kúpiť – môže sa slobodne rozhodnúť, či cenu akceptuje. Ak je cena pre neho príliš vysoká, nedeje sa mu žiadna krivda.

Motorista sa pri kúpe nerozhoduje na základe ceny ropy. Náklady na výrobu paliva pri jeho rozhodovaní nehrajú rolu. Veď tieto náklady v skutočnosti bežný motorista vôbec nepozná, a to nehovorím o cene ropy, ktorá je len jednou časťou výrobných nákladov.

Dedek akoby predpokladal, že motorista akceptuje vyššiu cenu preto, lebo mu čerpacia stanica vysvetlila príčinu vyššej ceny a on toto vysvetlenie považuje za správne. Ak je to tak, prečo je motorista taký nedômyselný a tú istú cenu akceptuje aj pri znížení cien ropy? Odpoveď je jednoduchá: cenu ropy jednoducho neberie do úvahy – ani pri jej zlacnení, ani pri jej zdražení.

Dedek sa ďalej pýta, prečo zmena cien palív u nás nefunguje tak ako v Nemecku, kde sa podľa jeho slov mení počas týždňa a aj počas dňa. Na začiatku týždňa (keď je dopyt v rámci týždňa najvyšší) je cena vyššia, v čase dopravnej špičky (keď je denný dopyt najvyšší) je cena vyššia. Tu by si mohol Dedek uvedomiť súvislosť medzi dopytom a cenou, konkrétne: nárast dopytu spôsobuje nárast ceny. Prečo sa ale na Slovensku ceny nemenia častejšie? Možno jeden z dôvodov je mentalita slovenského zákazníka. Viete si predstaviť to pohoršenie zákazníkov, ak by videli, že cena je vyššia v čase dopravnej špičky? Veľa ľudí si myslí, že cena má byť priamo úmerná nákladom, inak ju považujú za nespravodlivú. Cena zjavne upravovaná podľa dopytu by tak mnohých pohoršovala viac, ako ono “oneskorené” zníženie ceny palív pri znížení ceny ropy.

Dedek obhajuje častejšie úpravy cien palív aj preto, lebo ceny ropy sa menia denne, čo je údajne rozdiel napr. v porovnaní s cenou chleba. Avšak cena obilia sa tiež mení denne. Príčina relatívnej stálosti ceny chleba bude inde – pravdepodobne v tom, že chlieb má viac ľahko dostupných substitútov. Napr. ak vzrastie cena chleba, ľudia môžu namiesto toho kupovať viac koláčov… Spaľovací motor je menej prispôsobivý ako žalúdok.

Dúfam, že tieto poznámky pomôžu Dedekovi znížiť jeho (zdanlivú?) zmätenosť v otázke cien pohonných hmôt.

Reklamy

Prečo nezvýšiť minimálnu mzdu o 50%?

Prečo tí, ktorí navrhujú zvýšiť minimálnu mzdu pomocou zákona, navrhujú zvýšenie len o pár percent? Prečo nie o 50, alebo o 150 percent? Odpoveď na túto otázku nám súčasne dáva odpoveď na otázku, prečo je aj malé zvýšenie škodlivé pre všetkých s výnimkou tých, ktorí by mali šťastie a neprišli by v dôsledku takéhoto zvýšenia zákonnej minimálnej mzdy o prácu.

Účinok zvýšenia minimálnej mzdy môžeme zhrnúť takto:

“Zvýšenie minimálnej mzdy spôsobuje na niektorých pracovných trhoch zvýšenie ponuky práce [t.j. viac ľudí bude chcieť získať prácu] a súčasne zníženie dopytu po práci [zo strany zamestnávateľov] a preto sa nezamestnanosť zvýši.” (Ján Lisý a kolektív: Ekonómia v novej ekonomike. 2. vydanie. Strana 274)

Toto tvrdenie jednoznačne vyplýva zo zákona ponuky a zo zákona dopytu, ktoré hovoria, že pri zvýšení ceny (v tomto prípade ceny práce), za inak nezmenených podmienok, sa veľkosť dopytu nezmení alebo zníži, a veľkosť ponuky sa nezmení alebo zvýši.

Zvýšenie minimálnej mzdy niektorým ľuďom pomôže. Iným však uškodí – stratia zamestnanie, príjem, možnosť získania praxe, a ak si nenájdu zamestnanie inde, alebo ak sa sami nezamestnajú, ostanú odkázaní na pomoc druhých, resp. na pomoc štátu. Táto druhá skupina bude pravdepodobne malá; určite menšia, ako tá prvá. Tým skôr treba, aby sa ich niekto zastal.

Poznámka 28. 2. 2015: V článku som pôvodne chybne uvádzal, že zmena ceny spôsobí zmenu dopytu, resp. zmenu ponuky. Správne má byť: zmena ceny spôsobí zmenu veľkosti dopytu, resp. zmenu veľkosti ponuky. Dopyt a ponuka sú akoby funkcie, ktorých hodnota závisí od ceny daného statku, ich tvar však od iných faktorov (ako napr. očakávaná budúca cena, cena substitútov, preferencie ľudí, atď.). Pozri tiež: Zákon dopytu – vysvetlenie pojmov. Ad: Peter Uhrin: Celkový dopyt po zlate klesal spolu s jeho cenou.