Category Archives: Ekonomická teória

List redakcii denníka Pravda ad: Pracovať šesť hodín denne? Vo fabrikách sa to už deje

Vážená redakcia,

v článku Pracovať šesť hodín denne? Vo fabrikách sa to už deje (Pravda, 1. 2. 2014) citujete sociologičku Zuzanu Kusú, podľa ktorej “v praxi rozvoj nových technológií viedol k rastu nezamestnanosti”.

Automatizácia výroby sa od čias priemyselnej revolúcie neustále zvyšuje. V tom istom období rýchlo rástol počet obyvateľov: z 1 miliardy v roku 1800 na 7 miliárd v súčasnosti. Napriek tomu je nezamestnanosť v krajinách s vysokou produktivitou práce relatívne nízka. Napr. nezamestnanosť v Japonsku v druhej polovici 20. storočia neprekročila 5 %.

Automatizácia zvyšuje produktivitu práce. Zvýšením produktivity práce sa zvyšuje dostupnosť zdrojov. Ľudia môžu tieto nové, resp. ušetrené zdroje použiť na uspokojenie potrieb, ktoré dovtedy uspokojené neboli. To je príležitosť pre nové firmy, ktoré budú vytvárať nové pracovné miesta.

Bezprostredným dôsledkom vyššej produktivity práce môže byť krátkodobé zvýšenie nezamestnanosti. Avšak história ukazuje, že rozvoj nových technológií nevedie k trvalému nárastu nezamestnanosti.

S pozdravom,

B.B.
Ekonomický zápisník
ekonomickyzapisnik.wordpress.com

Reklamy

Ekonomická teória

Praxeológia
Zákon ponuky a zákon dopytu
Výrobné faktory
Definícia konkurencie
Kritika Ekonómie v novej ekonomike
Viac…

Ekonómia sama o sebe nemôže vyslovovať etické súdy

“Ekonomie sama o sobě nikdy nemůže vyslovovat etické soudy, je však schopna poskytovat existenciální zákony, které nemůže nikdo, kdo formuluje etické závěry, přehlížet – stejně jako nikdo nemůže racionálně rozhodnout, jestli je výrobek X dobré či špatné jídlo, dokud nejsou zjištěny a vzaty v úvahu jeho důsledky pro lidský organismus.” (Murray N. Rothbard: Ekonomie státních zásahů. Praha: Liberální institut, 2005. ISBN 80-86389-10-3. Str. 396)

Viď tiež Predmet praxeológie, subjektivizmus a objektivita praxeológie.

Minimálna mzda nie je cenou života. Ad: Zolo Mikeš, Aktuality.sk

Aktuality.sk dňa 2. decembra 2013 uverejnili článok Zola Mikeša s názvom Je cena života na Slovensku štyrikrát nižšia ako v Nemecku? Zaoberá sa témou minimálnej mzdy a porovnáva jej výšku na Slovensku s navrhovanou výškou plošnej minimálnej mzdy v Nemecku. Autor v článku napísal:

“Práca, ako najcennejší produkt človeka, je však na Slovensku štvornásobne lacnejšia! Prečo takáto devalvácia rúk, umu a ľudského ducha? […] Alebo má cena života pracujúceho človeka na Slovensku pre zamestnávateľa štvornásobne nižšiu hodnotu než cena pracujúceho Nemca?”

Autor teda v nadpise aj v citovanom odstavci tvrdí, že zamestnávateľ si kupuje život zamestnanca. V skutočnosti však zamestnávateľ kupuje iba výsledky práce zamestnanca, teda ani nie jeho prácu, a vonkoncom nie jeho život, ale iba výsledky tejto práce. Nadpis Mikešovho článku je nezmysel, ale to nebránilo 1700 ľuďom zdieľať tento článok na Facebooku.

Nadpis je tak zjavne v rozpore so skutočnosťou, že by sme ho mohli nazvať úmyselným zavádzaním čitateľa. Nechcem veriť tomu, že by profesionálny novinár mohol nechápať rozdiel medzi cenou práce a cenou života.

Demagogickosť článku je vidno aj v slovách o devalvácii “rúk, umu a ľudského ducha”. Ako keby u nás kedysi bola vyššia cena práce než dnes a teraz sa znižuje. Nie je to však práve naopak? Nie je to tak, že kedysi dávno aj v Nemecku bola cena práce nízka, ale jej cena vzrástla?

Ale prečo je vlastne cena práce u nás nižšia ako v Nemecku, alebo prečo je v Nemecku vyššia ako u nás? Bez znalosti ekonómie môžeme len prihlúplo vykrikovať, aký je svet zlý. Tým si nepomôžeme. Preto lepšou cestou je prečítať si niečo o ekonomických zákonitostiach, napr. v článku Prečo sú na Slovensku nízke mzdy.

K Mikešovmu článku by sa dalo povedať ešte veľa a možno sa k nemu v budúcnosti vrátim, teraz už len poznámka k možným dôsledkom zavedenia minimálnej mzdy v Nemecku. Podľa Kamila Borosa (Čo prinesie Nemecku minimálna mzda, Finweb, 14. 10. 2013) v Nemecku pod úrovňou 8,50 eur na hodinu pracuje 17 % zamestnaných. Boros uvádza štyri možnosti, ako bude toto zvýšenie mzdových nákladov pôsobiť na nemeckú ekonomiku. Jedným z nich je zvýšenie nezamestnanosti. Slovami vysokoškolskej učebnice ekonómie Ekonómia v novej ekonomike:

“Zvýšenie minimálnej mzdy spôsobuje na niektorých pracovných trhoch zvýšenie ponuky práce [t.j. viac ľudí bude chcieť získať prácu] a súčasne zníženie dopytu po práci [zo strany zamestnávateľov] a preto sa nezamestnanosť zvýši.” (Ján Lisý a kolektív: Ekonómia v novej ekonomike. 2. vydanie, strana 274)

Boros ale neuvádza ďalší z možných následkov:

“Ak je trh práce vo svojom fungovaní ovplyvňovaný vonkajšími zásahmi, prejaví sa to živelnou adaptáciou trhových subjektov: v nepeňažnej oblasti, v celkových pracovných podmienkach, ktoré vytvárajú firmy, alebo v nízkych mzdách nezodpovedajúcich kvalite vykonanej práce.” (Ekonómia v novej ekonomike, 2. vydanie, str. 276)

A aké riešenie navrhuje Mikeš? Navrhuje uzákoniť vyššiu minimálnu mzdu:

“Zavedenie rovnakej minimálnej mzdy a ceny práce v celej EÚ, respektíve na celom svete, je preto základným ľudským právom. Pracovať a napriek tomu trpieť chudobou, je potom porušením tohto práva.”

Áno – navrhuje, aby bola chudoba zrušená zákonom. Isteže, napísať sa dá hocičo. Lenže v skutočnom svete je nutné podriadiť sa ekonomickým zákonom. Národná rada ich zrušiť nemôže.

Náklady hospodárskeho rastu

Z poznámky č. 1 na strane 3 článku Lipka, David: Teorie růstu a relevantnost současné makroekonomie (KHP, KEKE Vysoká škola ekonomická Praha, PDF):

“Všichni lidé sice preferují více bohatství před méně bohatstvím, což však neznamená, že preferují i ekonomický růst. Ten jako důsledek lidského jednání s sebou přináší náklady – investice znamenají obětování současné spotřeby ve prospěch vyšší spotřeby v budoucnosti, jedná se tak o subjektivní volbu mezi současnou a budoucí spotřebou. Pro kritiku ekonomů, kteří si tohoto aspektu nejsou vědomi, viz Šíma 2000, str. 16-22. [Šíma, Josef: Trh v čase a prostoru, Liberální institut, PDF.]”

Lipka sa v článku venuje príčinám hospodárskeho rastu a modelom rastu (Harrodov-Domarov model a Solowov model, endogénne modely).

Naivita popierateľov ekonomických zákonov

Nič nie je zadarmo. Bohatstvo sa bez práce vytvoriť ani udržať nedá. Sú takí ľudia, ktorí tomu neveria. Myslia si, že je možné získať niečo za nič.

Niektorí z nich potom venujú veľké úsilie nie produktívnej práci, ktorá by ich mohla urobiť bohatšími, ale snahe o politickú zmenu, snahe o získanie moci, ktorou potom konečne nastolia spravodlivosť, a to predovšetkým tým spôsobom, že zoberú nespravodlivo získané bohatstvo bohatým a dajú ho nespravodlivo chudobným.

Chvályhodný súcit so slabými je celkom zatienený nenávisťou voči bohatým a voči každému, kto dokazuje, že vyššia životná úroveň nie je otázkou prerozdeľovania bohatstva.

Nikto učený z neba nespadol. Nedostatočné vedomosti dajú sa časom doplniť – ak človek hľadá pravdu. Ale títo ľudia, precitnúc po mnohoročnom štádiu nezáujmu o svet, všimnú si rôzne zlá okolo seba, začnú hľadať príčiny a vysvetlenia, a prvé, čo ich osloví, stane sa im svätým, nepopierateľným. Napríklad dočítajú sa o údajnej nespravodlivosti úroku. Nesnažia sa hľadať ďalej, nesnažia sa lepšie porozumieť problematike. Nezaujíma ich, ako vysvetľujú podstatu úroku ekonómovia. Myslia si azda, že každý, kto vysvetľuje úrok ako niečo nevyhnutné – ako ekonomickú zákonitosť, je v službách tých zlých bohatých.

Títo ľudia majú malý vplyv. Čítal som nedávno jednu politickú deklaráciu. Bola založená na túžbe po moci a na neznalosti ekonómie. Pozrel som si ostatné články na blogu jedného z autorov. Každý nadpis obsahoval v priemere dva výkričníky. Detail, ktorý spoľahlivo hovorí o neserióznosti autora. Koľkých iba týmto detailom odradí od čítania svojich článkov? Myslí si, že na šírenie svojho pohľadu na svet nepotrebuje čitateľov?

Ku každému reálne dosiahnuteľnému cieľu vedú nejaké prostriedky. Iné k nemu nevedú. Treba nájsť tie, ktoré k cieľu vedú, a nestrácať čas s tými druhými. Triviálne? Zrejme nie pre každého; určite nie pre popierateľov existencie ekonomických zákonov a ekonomickej teórie.

Takí ľudia smerujú k tomu, aby boli v živote veľmi nespokojní. Ako ostro kontrastuje s blogom jedného z nich blog podnikateľov navolnenoze.cz. Tam môže každý (aj zamestnanec) nájsť inšpirujúce a praktické rady, ako si pomôcť k lepšiemu živobytiu; oni sú užitoční druhým. Bez vykrikovania o potrebe získania moci, bez výkričníkov, pokojne, spokojne; a samozrejme so slušnou jazykovou a grafickou úpravou. Prostriedky, ktoré si zvolili, vedú k cieľu; robia ich život lepším.

Naivné popieranie ekonomických zákonov k cieľu – k lepšiemu a spravodlivejšiemu svetu – nevedie. Pokorné akceptovanie nevyhnutnej obmedzenosti vlastných znalostí a vytrvalé hľadanie pravdy je účinnejším prostriedkom.

MacKenzie: Porušenie zákona dopytu

Ekonómovia Krueger a Card pred dvadsiatimi rokmi publikovali štúdiu, ktorá sa dodnes používa na obhajobu zvyšovania minimálnej mzdy. INESS publikoval článok D. W. MacKenzieho, ktorý sa na uvedenú štúdiu pozerá inak:

“Neskorší posudok tejto 20 rokov starej štúdie upozorňuje, že opatrnosť je viac ako na mieste. Pozorná analýza totiž dospela k opačným záverom Kruger-Cardovej ankety a naznačuje, že celá táto epizóda bol jeden veľký omyl.”