Čo je to trhové hospodárstvo? Ad: Chamtivosť prestáva prinášať pokrok

Hospodárske noviny 4. marca publikovali absurdný článok Rudolfa Vrabela Chamtivosť prestáva prinášať pokrok. Banky čaká úpadok a kríza. Prečo ho nazývam absurdným?

Pretože autor v ňom vychádza z tohto predpokladu: “trhová ekonomika je charakterizovaná silným štátom, a teda sociálnou ekonomikou”.

Trhová ekonomika je charakterizovaná silným štátom… Čo je to silný štát? Hoci autor ho nedefinuje, nepochybne má na mysli taký štát, ktorý prerozdeľuje relatívne veľkú časť národného dôchodku.

Akej definícii trhovej ekonomiky potom zodpovedá autorov predpoklad?

Definícia trhového hospodárstva

Ludwig von Mises v knihe Lidské jednání používal pojem čisté (nenarušené) trhové hospodárstvo:

“Imaginární konstrukt čistého tržního hospodářství, neboli takového tržního hospodářství, jehož svobodné fungování není narušováno, předpokládá, že existuje dělba práce a soukromé vlastnictví (kontrola) výrobních prostředků a že v důsledku toho existuje tržní směna zboží a služeb. Předpokládá, že institucionální faktory nebrání činnosti trhu. Předpokládá, že vláda, společenský aparát nátlaku a donucení, má zájem na zachování chodu tržního systému, nebrání mu v činnosti a chrání ho proti zásahům ze strany jiných lidí. Trh je nenarušovaný; neexistuje žádné zasahování faktorů, které jsou cizí trhu, do cen, mzdových sazeb a úrokových měr. Vycházejíc z těchto předpokladů se ekonomie snaží objasnit fungování čistého tržního hospodářství. Teprve v pozdějším stadiu, když vyčerpala vše, co lze zjistit ze studia tohoto imaginárního konstruktu, se obrací ke studiu různých problémů, které vznikají ze zásahů do trhu ze strany vlád a dalších sil, které používají nátlak a donucení.” (Ludwig von Mises: Lidské jednání, str. 218)

Mises na základe svojej analýzy čistého trhového hospodárstva a narušeného trhového hospodárstva (intervencionizmu) obhajoval čisté trhové hospodárstvo, t.j. také, ktoré je charakterizované minimálnym zasahovaním štátu do hospodárstva.

Vrablova definícia nezodpovedá Misesovej definícii čistého trhového hospodárstva. Vrabel má v skutočnosti na mysli zmiešané hospodárstvo, ale s tou výhradou, že ani zmiešané hospodárstvo nemusí byť charakterizované silným štátom. Charakteristické pre zmiešané hospodárstvo je existencia štátnych zásahov.

Jeho článok je učebnicovým príkladom bežného javu: nominálna obhajoba trhového hospodárstva, avšak s použitím takej definície, ktorá v skutočnosti vedie autora k obhajobe silného štátu – čiže k obhajobe protikladu trhového hospodárstva. Tento zdanlivý paradox sa objasní, ak si uvedomíme, že pojem trhové hospodárstvo nechápe ako dobrovoľnú výmenu a súkromné vlastníctvo výrobných faktorov. Chápe ho iba ako formu prerozdeľovania vyrobených statkov, pričom na zodpovedanie otázok čo, ako a pre koho vyrábať má zásadný vplyv štát prostredníctvom rôznych foriem regulácií a obmedzovania súkromného vlastníctva.

Podobne svojvoľne narába s pojmom trh napr. aj Európska komisia (napr. v dokumente Stratégia Európa 2020, v ktorom sa jasne hovorí, že voľný trh vnútri EÚ znamená regulovaný trh). Podobne učebnica Ekonómia v novej ekonomike vyjadruje podporu trhovej ekonomike, ale súčasne tvrdí napríklad, že na jej fungovanie je nevyhnutná dokonalá konkurencia – nereálny, neuskutočniteľný koncept (navyše prinajmenšom pre spotrebiteľa nežiadúci), ktorý autorom v ďalšej analýze umožňuje hovoriť o zlyhaniach trhu tam, kde v skutočnosti ide iba o prirodzenú obmedzenosť vedomostí účastníkov trhu.

Pretože pojem trhová ekonomika je takto poprekrúcaný a stáva sa mätúcim, Ekonomický zápisník bude namiesto toho používať pojem slobodné hospodárstvo vždy, keď budem mať na mysli čisté trhové hospodárstvo, pre ktoré je charakteristická dobrovoľna výmena založená na súkromnom vlastníctve.

Sám sebe protirečí

Druhou veľkou chybou Vrablovho článku je protirečenie, ktorého sa dopustil v časti o údajnom aplikovaní neoliberalizmu pri riešení krízy. Hovorí:

“Prevládajúcou politicko-ekonomickou teóriou súčasnosti je neoliberalizmus, ktorý je založený na neoklasickej ekonómii, hlásajúcej minimálnu reguláciu zo strany štátu.”

Neviem, či je to pravda, ale predpokladajme na chvíľku, že áno.

“Napriek tomu, západné krajiny, ktoré doposiaľ propagovali neoliberálne zmýšľanie dokonca tvrdiac, že iná alternatíva neexistuje (výrok od M. Thatcher – There Is No Alternative) sa bez ostychu postavili za krachujúci súkromný sektor.”

Napriek tomu – teda autor vidí rozpor medzi politikmi údajne propagovanou teóriou neoliberalizmu a ich konaním.

“V tomto prípade je evidentné, že štátna správa sa nezachovala v prospech väčšiny obyvateľstva. Symptómy chorľavejúceho neoliberalizmu boli liečené aplikovaním ďalšieho neoliberalizmu.”

Najskôr teda hovorí o rozpore medzi teóriou neoliberalizmu a konaním politikov, ale vzápätí hovorí, že toto konanie politikov bolo aplikovaním teórie neoliberalizmu.

Reklamy

3 responses to “Čo je to trhové hospodárstvo? Ad: Chamtivosť prestáva prinášať pokrok

  1. Dobry den,

    velmi sa mi paci, ako ste si pozorne precitali moj clanok, za co Vam dakujem. Ste asi jediny, kto si moje chyby vsimol. Dokonca aj ja som ich zbadal az teraz.

    V zdianom pripade som nechcel tvrdit, ze “trhová ekonomika je charakterizovaná silným štátom, a teda sociálnou ekonomikou”. Sam s tym nesuhlasim!!! Tento argument, mal byt doplneny o spojenie – “V tomto pripade/v taktomto pripade trhová ekonomika je charakterizovaná…”. Ja som sa snazil o opisanie stadia ‘vlny’, kde po krachu prichadza silny stat a kde trhova ekonomika je zrazu dominovana silnym statom. Chyba vyplynula zo zleho prekladu vlastneho textu, povodne napisaneho po anglicky. Beztak je to chyba a velka.

    Dalej, na rozpor medzi neoklasickou ekonomiou neoliberalizmu a jeho aplikacii v politiky som chcel poukazat, avsak v zmysle upovedomenia citatela o dvoch druhoch neoliberalizmu – politickom a ekonomickom. Za “Symptómy chorľavejúceho neoliberalizmu boli liečené aplikovaním ďalšieho neoliberalizmu.” nasledovala referencia (hyperlink), ktory HN bohuzial neuverejnil. Ta by nasledne vysvetlila moju neuplnu vetu, ktoru ste spravne podchytili.

    Este raz dakujem za kritiku.

  2. Ďakujem za komentár, a oceňujem snahu o opravu.

    Ak to chápem správne, tvrdíte, že hospodársky cyklus je súčasťou trhového hospodárstva, a že po fáze kontrakcie vždy v hospodárstve začne hrať významnú úlohu štát, a v ďalšom vývoji sa štát stiahne a opäť uvoľní priestor voľnému trhu, a potom sa cyklus opakuje. To nič nemení na tom, že hospodárstvo, do ktorého zasahuje štát, nie je trhové, ale zmiešané hospodárstvo.

    Okrem toho, som zástancom teórie, podľa ktorej hospodársky cyklus je dôsledkom úverovej expanzie, spôsobenej centrálnou bankou a bankovníctvom čiastočných rezerv, t.j. štátnou monetárnou politikou. Ekonomika, v ktorej existuje hospodársky cyklus, je teda zmiešanou ekonomikou (nie iba v jednej jeho fáze, ale vo všetkých fázach).

    • Dakujem za odpoved. Uz sa mi podarilo spravit zmeny aj v clanku.

      Mojou snahou bolo poukazat na urcity vzor, resp. urcite ‘opakovanie’ v ekonomike. Moj clanok nebol o zasadnom presadzovani nejakej teorie, prave naopak. Preto som ho aj zacal citatom: ‘kazda teoria je pre niekoho a pre nejaky dovod.’

      Napodobne, termin “trhova ekonomika” je vhodnym, pokym niekomu vyhovuje. Cista trhova ekonomika v macro systeme neexistovala hadam nikdy, lebo vzdy tam bol nejaky mimotrhovy vplyv. Takze cista trhova ekonomika je urcitou utopiou. Mate pravdu, ze po kontrakcii sa to ma nazyvat (viac) zmiesanym hospodrastvom/ekonomikou, avsak mojim cielom bolo aj poukzat prave na to slovickarenie: Cui bono? (vid. zaciatok)

      Vasu teoriu Vam nevyvraciam, do urcitej miery s nou aj suhlasim. Avsak, nech uz je to ekonomika zmiesana ci trhova, stale tam ten cyklus (zmeny) su (evidentne z historickeho hladiksa). A na to som sa snazil poukazat. Preto ma prekvapilo, ze ste sa zakusli do jednej vety, ktoru ste vytrhli z kontextu, a hned ste cely clanok nazvali absurdnym. Ale nato su predsa blogy, a mate na to pravo. V konecnom dosledku, ono to je viac menej akademicky clanok, na ktore prirodzene citatelia HN nie su zvyknuti.

      Beztak som rad, ze som dostal takuto odzvu, i ked negativnu.

Komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google photo

Na komentovanie používate váš Google účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s