Druhá odpoveď na článok Zola Mikeša: Je cena života na Slovensku štyrikrát nižšia ako v Nemecku?

Otázka minimálnej mzdy nepatrí k najdôležitejším témam. K písaniu o nej ma provokuje neobvykle nízka úroveň argumentov článkov, ktoré ju obhajujú. Zvyčajne vlastne žiadne argumenty nemajú, zato oplývajú nelogickými tvrdeniami.

K takýmto patrí aj článok Zola Mikeša s názvom Je cena života na Slovensku štyrikrát nižšia ako v Nemecku? (Aktuality.sk, 2. decembra 2013).

Písal som už o nezmyselnosti nadpisu Mikešovho článku a sľúbil som podrobnejšiu odpoveď.

Vysvetľovaním fungovania hospodárstva sa zaoberá ekonomická teória. Autor sa v článku ekonomickou teóriou nezaoberá a predsa v závere prichádza s riešením. Keďže pri zvažovaní ekonomického problému (ktorým mzdy nepochybne sú) nepoužil vedomosti ekonómie, nie je prekvapujúce, že ním navrhované riešenie – celosvetové zvýšenie minimálnej mzdy – je nereálne nie iba z politických, ale aj ekonomických dôvodov.

Článok sa zamýšľa nad rozdielom medzi mzdami v Nemecku a na Slovensku. Pritom neuvádza nijakú možnú príčinu tohto rozdielu. Aj bez znalosti ekonómie by autor mohol povedať niečo k príčinám. Mohol by vedieť, že minulosť má vplyv na budúcnosť. Predchádzajúcich 60 rokov malo nejaký vplyv na ekonomické bohatstvo Nemecka a Slovenska. U nás sme mali 40 rokov socializmus a 24 rokov zmiešané hospodárstvo, v poslednom desaťročí smerujúce skôr k socializmu a centrálnemu riadeniu ako k trhovému hospodárstvu. V západnom Nemecku bolo naproti tomu hospodárstvo oveľa bližšie k trhovému než k socialistickému. Ale táto minulosť sa v článku nespomína, čo je na škodu snahy pochopenia rozdielov v mzdách.

Autor ďalej píše:

“Zamestnávatelia podporovaní pravicovými médiami a “nezávislými odborníkmi“ majú tú drzosť, že ho napádajú ako škodlivý faktor, ktorý nám údajne zvýši nezamestnanosť.”

Prečo používa slová “majú tú drzosť”? Akoby sa snažil vyvolať dojem, že otázka minimálnej mzdy je medzi odborníkmi vyriešená a všetci súhlasia, že zvýšenie minimálnej mzdy nespôsobí zvýšenie nezamestnanosti. To však nie je pravda. Napr. vysokoškolská učebnica Ekonómia v novej ekonomike prezentuje iný názor:

“Zvýšenie minimálnej mzdy spôsobuje na niektorých pracovných trhoch zvýšenie ponuky práce [t.j. viac ľudí bude chcieť získať prácu] a súčasne zníženie dopytu po práci [zo strany zamestnávateľov] a preto sa nezamestnanosť zvýši.” (Ján Lisý a kolektív: Ekonómia v novej ekonomike. 2. vydanie. Strana 274)

A na inom mieste:

“Ak je trh práce vo svojom fungovaní ovplyvňovaný vonkajšími zásahmi, prejaví sa to živelnou adaptáciou trhových subjektov: v nepeňažnej oblasti, v celkových pracovných podmienkach, ktoré vytvárajú firmy, alebo v nízkych mzdách nezodpovedajúcich kvalite vykonanej práce.” (Ekonómia v novej ekonomike, 2. vydanie, str. 276)

Z faktu, že v Nemecku chcú zaviesť minimálnu mzdu, autor vyvodzuje, že musia vedieť, že to neohrozí zamestnanosť. Naivitu takejto “logiky” snáď vidí každý. Ani toto teda nie je argument v prospech zvyšovania minimálnej mzdy.

Ďalej píše:

“Ten štvornásobný rozdiel v cene práce – to je inak kapitola sama o sebe. Neexistuje v EÚ snáď ani jeden produkt, ktorého cena by bola štvornásobne nižšia na Slovensku než v Nemecku.”

Inými slovami: v Nemecku majú vyššie reálne príjmy. Je na tom niečo prekvapujúce?

Ďalej:

“Práca, ako najcennejší produkt človeka, je však na Slovensku štvornásobne lacnejšia! Prečo takáto devalvácia rúk, umu a ľudského ducha?”

Aká devalvácia? Autor to prekrútil. Naopak, zhodnotenie práce – v Nemecku. U nás predsa nebola práca nikdy drahšia. Ale v Nemecku kedysi bola lacnejšia.

Vrchol nelogickosti autor dosahuje v tejto vete, ktorá dala nadpis celému článku:

“Alebo má cena života pracujúceho človeka na Slovensku pre zamestnávateľa štvornásobne nižšiu hodnotu než cena pracujúceho Nemca? To snáď nie!”

Tu už autor celkom stratil nervy. Akoby vôbec nevedel, čo hovorí (druhá možnosť je, že úmyselne použil takýto pravdu skresľujúci výrok, hoci si bol vedomí jeho nesprávnosti, aby tak silnejšie pôsobil na emócie čitateľov). Zamestnávateľ si nekupuje človeka, ale iba výsledok jeho práce.

Pokračuje subtílnejším zahmlievaním pravého významu pojmov:

“Ak hovoríme o tom, že Európska únia je spoločenstvom štátov vyznávajúcim rovnaké hodnoty, mala by mať v nej rovnakú hodnotu aj ľudská práca a úcta k nej.”

“Rovnaké hodnoty” neznamenajú rovnakú cenu tovarov, služieb a výrobných faktorov.

“Ide predsa o produkt človeka a jeho života, ktorý by mal stáť v hierarchii hodnôt na mieste najvyššom aj v EÚ – ale nielen tu.”

Hodnota práce závisí od hodnoty toho, čo sa prácou vytvorí. Nemá zmysel prácu stavať na najvyššie miesto.

Niektorá práca je hodnotnejšia ako iná. Kto by potom mal určovať, aká cena sa zaplatí za akú prácu? Alebo ak by sa za prácu platilo viac než aká je jej hodnota, kto by ten rozdiel zaplatil? A to je ďalší problém článku. Ani slovo o tom, kto zvýšenie minimálnej mzdy zaplatí. Niekto to predsa len zaplatiť musí.

Ďalej píše:

“Zavedenie rovnakej minimálnej mzdy a ceny práce v celej EÚ, respektíve na celom svete, je preto základným ľudským právom. Pracovať a napriek tomu trpieť chudobou, je potom porušením tohto práva.”

Teda chudobu je možné odstrániť tak, že politici na celom svete zavedú rovnakú a dostatočne vysokú minimálnu mzdu. Toto je nezodpovedná neznalosť najzákladnejších základov ekonomických zákonitostí. Ale tento autor asi patrí k tým, ktorí nechcú akceptovať predstavu existencie ekonomických zákonov, nezávislých na vôli politikov resp. ľudí vôbec.

Na záver niekoľko otázok. Hoci sú to veľmi jednoduché otázky, myslím, že autorovi by predsa prospelo, ak by si na ne našiel odpovede a podľa týchto odpovedí doplnil alebo poopravil svoj článok. Prospelo by to aj jeho snahe o zlepšenie životnej úrovne Slovenska.

1. Ak autor hovorí, že cena života u nás je 4x nižšia ako v Nemecku, skutočne si myslí, že zamestnávateľ si kupuje zamestnancov život?

2. Ak sa zvýši minimálna mzda, kto túto vyššiu mzdu zaplatí? Autor zrejme predpokladá, že ju zaplatí majiteľ firmy. To však treba dokázať, ako aj to, aké následky bude mať zvýšenie nákladov pre tých, ktorý ponesú náklady vyšších miezd.

3. Mala minulosť Slovenska vplyv na dnešné ceny, vrátane ceny práce? Malo 40 rokov socializmu nejaký vplyv na dnešok a na rozdiel v životnej úrovni Nemecka a Slovenska?

4. Bola niekedy v minulosti práca na Slovensku viac oceňovaná ako dnes? Boli mzdy v Nemecku niekedy nižšie ako dnes?

Reklamy

One response to “Druhá odpoveď na článok Zola Mikeša: Je cena života na Slovensku štyrikrát nižšia ako v Nemecku?

  1. Spätné upozornenie: Ekonomický zápisník 2014 – výber článkov | Ekonomický zápisník

Komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google photo

Na komentovanie používate váš Google účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s